Koža je najväčší orgán v ľudskom tele. Chráni dôležité životné orgány a iné citlivé tkanivo pred mechanickým, ale napríklad aj chemickým poškodením, pred vniknutím baktérií, vírusov, plesní a iných mikroorganizmov do tela, ale aj pred UV žiarením. Okrem toho však plní aj množstvo ďalších funkcií. Akú stavbu má ľudská koža, ako sa regeneruje pri zranení a čo všetko by ste o nej mali vedieť?
Koža dospelého človeka môže dosahovať plochu až dvoch metrov štvorcových a vážiť môže až 10 kilogramov, čo z nej robí zároveň aj najťažší orgán (cca 10 % z celkovej hmotnosti človeka). Ľudská koža je mimoriadne pevná, no napriek tomu sa počas života každý stretne s nejakým zranením alebo ochorením kože. Koža navyše funguje ako skvelý diagnostický nástroj, ktorý nám dokáže pomôcť odhaliť prítomnosť iných závažných ochorení.
Najdôležitejšiu, a to ochrannú funkciu kože sme spomenuli hneď v úvode. Okrem tej má však ľudská koža aj ďalšie úlohy. Významne sa podieľa na termoregulácii celého tela. Na jednej strane chráni dôležité orgány pred chladom, na druhej dokáže pomocou potných žliaz vylučovať pot, ktorý sa následne z tela odparuje a má za úlohu so sebou vziať aj časť telesného tepla a zabrániť tak prehriatiu organizmu. Pomocou kože telo vylučuje aj niektoré odpadové látky a koža je zároveň aj zásobným centrom tela, pretože sa na jej spodné väzivo viaže tuk, ktorý funguje ako zásobáreň energie.
Ľudská koža sa delí na tri základné vrstvy:
Koža dosahuje v závislosti od miesta na tele hrúbku od 0,5 až po 5 mm.
Ľudská koža zároveň obsahuje aj rôzne takzvané deriváty – časti ľudského tela, ktoré z kože priamo vyrastajú alebo sú na ňu inak napojené. Patria medzi ne napríklad vlasy a chlpy, potné, prsníkové a mazové žľazy, ale aj nechty. Na koži sa môžu vyskytnúť aj rôzne druhy „nedokonalostí“ – medzi tie najrozšírenejšie patria takzvané materské znamienka.
Keďže koža chráni celé naše telo, je v podstate najviac „bombardovaná útokmi“ zvonka. Medzi najväčších nepriateľov kože patrí UV žiarenie. Dnes sa už väčšina kožných lekárov a onkológov zhodne na tom, že človek by sa mal vyhýbať slnečnému žiareniu počas letných horúcich mesiacov medzi desiatou až štrnástou hodinou. Ľudia obľubujúci opaľovanie či soláriá majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť výskytu melanómov a rakoviny kože. Napriek tomu však slnečné žiarenie podporuje tvorbu vitamínu D v našom tele – treba ho však vyhľadávať hlavne v ranných a večerných hodinách. Vtedy je UV žiarenia výrazne menej. Pri opaľovaní je nevyhnutné používať slnečnú ochranu v podobe krémov či olejov s dostatočným ochranným faktorom (SPF).
Rakovina nie je jediné ochorenie kože. Stretnúť sa môžete s celou paletou bakteriálnych, vírusových, infekčných, zápalových, ale dokonca aj plesňových ochorení kože. Medzi ďalšie kožné komplikácie môžu patriť napríklad aj takzvané kurie oká, ale napríklad aj infekčné vírusové bradavice, akné, ekzémy a podobne. Nie vždy je však chorobný prejav na koži priamo ochorením kože. Je dokázané, že napríklad niektoré ochorenia pečene sa prejavia práve vyrážkami na koži – podobne, ako napríklad aj alergická reakcia.
Medzi zranenia kože nepatrí len nejaké porezanie alebo odrenina, ale aj suchá a popraskaná koža, preležaniny (dekubity) a mokvajúca koža, popáleniny, omrzliny, ale aj chemické poranenia. Pre mnohé takéto situácie sme pre vás na našom webe prichystali sprievodcov pri prvej pomoci a ošetrení zranení. Veľkú väčšinu zranení si koža vyrieši sama (napríklad vytvorením pľuzgierov pri popáleninách alebo chrasty pri mechanickom poškodení) a do niekoľkých dní sa zvyčajne aj zahojí. Pomôcť si môžete umytím a prípadnou dezinfekciou rany, ale aj použitím sterilného krytia alebo leukoplastu, ktorý zabráni vniknutiu ďalších nečistôt alebo patogénov do rany na koži. Niektoré väčšie zranenia (strhnutá koža alebo hlboké popáleniny) si však vyžadujú aj odborné ošetrenie napríklad pomocou špeciálnej „siete“, ktorá napomáha chýbajúcej koži dorásť. V niektorých prípadoch musí byť nenávratne poškodená koža odstránená a následne nahradená implantátom.
