Uhryznutie hadom a fóbia z útoku týchto plazov je vinou (najmä zahraničnej) kinematografie veľkým strašiakom mnohých ľudí. Jedovaté hady vzbudzujú u ľudí síce pochopiteľný, no v našich podmienkach trochu neoprávnený strach. Kedy vás môže had pohrýzť, aké hady žijú na Slovensku a prečo aj v prípade uhryznutia netreba robiť paniku?
Najväčší počet jedovatých živočíchov (nielen hadov) žije na kontinente, ktorý je od Slovenska zo všetkých najvzdialenejší. Vedci tento fenomén pripisujú drsným podmienkam tejto krajiny, kde bolo pre prežitie živočíchov milióny rokov nevyhnutné vylepšovanie ich loveckých schopností. O to sa evolúcia postarala práve týmto spôsobom. Okrem Austrálie možno jedovaté živočíchy vo väčšej koncentrácii nájsť aj v Amerike, Afrike či Ázii. Stredná Európa je však v tomto ohľade najbezpečnejším miestom na svete. Z jedovatých živočíchov môžeme spomenúť napríklad chrobáka – májku fialovú, pavúka – stepníka červeného, ale aj sršne, osy či včely. Žiadny z týchto živočíchov však nemá taký prudký jed, aby rýchlo usmrtil človeka (pokiaľ netrpí alergiou a nedostane prudký anafylaktický šok). Najčastejším príznakom účinku jedu spomínaných živočíchov býva podráždenie pokožky alebo očí. Jedovatých rastlín sa na našom území vyskytuje viac, no o nich tento článok nie je.
Jediným jedovatým hadom žijúcim na Slovensku je vretenica severná. Dá sa veľmi ľahko odlíšiť od ostatných druhov hadov žijúcich na našom území. Kým napríklad rôzne druhy užoviek majú guľatú zreničku, vretenica ju má štrbinovú. Dá sa rozlíšiť aj podľa sfarbenia a kresby, no zrenička je spoľahlivým spôsobom, ako tieto hady od seba odlíšiť. Vretenica má v porovnaní s ostatnými živočíchmi pomerne prudký jed, no v prvom rade je určený na usmrtenie menších živočíchov (napríklad hlodavcov) pri love. Zdravý dospelý človek by mal jej uhryznutie bez problému prežiť. Problém môže nastať pri uhryznutí detí, starších ľudí alebo ľudí s oslabeným imunitným systémom.
Samostatnou kategóriou je súkromný chov jedovatých plazov a živočíchov. Na Slovensku množstvo ľudí (legálne aj nelegálne) chová rôzne druhy hadov. Málokedy sa však stane, že jedovatý had z chovu utečie a niekoho pohryzie (často majú odstránené jedové žľazy). V médiách možno najčastejšie nájsť skôr správy o spozorovaní hada na úteku a jeho odchyte, nie však o útokoch na človeka.
V roku 2022 bolo na Slovensku toxikologickému centru nahlásených 17 uhryznutí hadom, z toho 4 prípady tvorilo uhryznutie vretenicou, pri ostatných šlo o uhryznutie užovkou alebo had nebol identifikovaný. Tento počet je každý rok na Slovensku plus-mínus rovnaký. Najviac uhryznutí evidujeme počas letných mesiacov v súvislosti so zvýšeným pohybom ľudí v prírode počas pekného počasia, ktoré však láka aj hady, aby vyliezli zo svojich skrýš.
Na cestách v prírode majte po ruke náplasti na prvú pomoc.
V prvom rade je potrebné povedať, že had, podobne ako ďalšie divé zvieratá, v žiadnom prípade netúži po stretnutí s človekom a už vôbec jeho prítomnosť nevyhľadáva. K uhryznutiu dochádza najčastejšie v dvoch prípadoch, a to buď z nepozornosti (keď ľudia trávia čas v prírode v nevhodnej obuvi a omylom na hada šliapnu), alebo pri nezmyselných pokusoch o odchyt či dráždenie hada. Had totiž zaútočí len v prípade, keď cíti nebezpečenstvo a chce sa brániť.
Uhryznúť vás nemusí len jedovatá vretenica, ale aj obyčajná užovka. Niekedy však dôjde k uhryznutiu v momente, keď ľudia pchajú ruky tam, kam „nemajú“. Užovka stromová sa najčastejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v okrajových častiach dedín, kde má dostatok potravy. Nie je ničím neobvyklým, že sa užovka zabýva v stodole, v stohu slamy, v uloženom dreve, ale aj medzi náradím v kôlni. Na týchto miestach však žijú aj rôzne iné zvieratá, ako myši, potkany či kuny. Ak vás niečo uhryzlo pri hrabaní sa v debničke s náradím v garáži, pokojne to mohla byť len vyľakaná myš a nie had. Po uštipnutí hadom bývajú na postihnutom mieste viditeľné vpichy od zubov a ak šlo o jedovatú vretenicu, končatina začne aj veľmi rýchlo opuchať.
Ak máte podozrenie, že vás naozaj pohrýzol had, a neviete, či bol alebo nebol jedovatý, zachovajte v prvom rade pokoj a bezodkladne vyhľadajte lekársku pomoc. Odborníci odporúčajú znehybniť uhryznutú končatinu, aby sa prípadný jed nerozširoval zbytočne rýchlo do tela. Môžete sa stretnúť aj s nevoľnosťou. Ranu v žiadnom prípade nevyrezávajte, nevypaľujte, nevysávajte postihnutému jed ústami ani na ranu neprikladajte ľad. Lekár na pohotovosti sa o ošetrenie rany postará. V prípade, že sa rýchlo po uhryznutí dostavia príznaky ako zvracanie, bezvedomie či opuch celej končatiny alebo tela, okamžite kontaktujte rýchlu zdravotnú službu.
